Prvý jadrový test Trinity z 16. júla 1945 nezanechal len zničenie, ale aj nečakaný vedný odkaz: nový minerál zvaný trinitit. Tento sklovitý materiál vznikol roztavením piesku, kovov a asfaltu pri teplote vyššej ako 1 500 °C a tlaku niekoľkých gigapascalov. V jeho štruktúre teraz vedci objavili nový typ klatrátu – chemickú formu, kde jedna látka uzavrie inú do „klietky“ bez klasických chemických väzieb. Objav bol publikovaný v časopise PNAS 11. mája 2026 a zahŕňa aj prácu slovenského fyzika Mareka Mihalkoviča z Fyzikálneho ústavu SAV.

Tento klatrát je unikátny – nikdy predtým nebol pozorovaný v prírode ani v produktov jadrových výbuchov. Vznikol v priebehu niekoľkých sekúnd, keď atómy nemali čas usporiadať sa do stabilných štruktúr. Vedci skúmali najmä červený trinitit, obohatený meďou z odparených drôtov, pomocou elektrónovej mikroskopie a röntgenovej difrakcie. V jednej vzorke našli zrnko s kremíkom, meďou, vápnikom a železom, ktoré vykazuje päťnásobnú rotačnú symetriu – znak charakteristický pre kvázikryštály.

Kvázikryštály, ktoré porušujú tradičné pravidlá kryštalografie, boli v minulosti považované za nemožné. Ich objav v trinitite z roku 2021 už naznačil, že extrémne udalosti môžu vytvárať nové formy hmoty. Nový klatrát otvára možnosti pre jadrovú forenznú analýzu – takéto trvalé štruktúry by mohli pomôcť identifikovať charakter nelegálnych jadrových testov, keďže rádioaktívne stopy časom zmiznú.