Zistenie o kratších slnečných cykloch v stredoveku dáva trochu spoločného kontextu kolegovi, ktorý sleduje vesmírne riziká.
Slnko bolo v stredoveku aktívnejšie Priebeh príbehu a hlavné fakty
Japonskí vedci z Inštitútu vedy a technológií v Okinawe objavili dôkazy o subextrémnej slnečnej protónovej udalosti z obdobia medzi rokmi 1200 a 1201. K objavu využili kombináciu analýzy uhlíka-14 z letokruhov stromov asunaro nájdených v prefektúre Aomori a historických záznamov, vrátane denníka Meigetsuki japonského dvoranina Fudžiwary-no Teiku, ktorý pozoroval červené svetlá na severnom nebi v roku 1204.
Tieto červené nebesá, spomenuté aj v čínskych záznamoch, sú považované za prejavy polárnej žiary viditeľnej na nízkych zemepisných šírkach – indikátor mimoriadnej slnečnej aktivity. Aj keď slnečné protónové udalosti priamo polárne žiary nevytvárajú, súvisia s rovnakými slnečnými poruchami, ktoré ich spôsobujú.
Analýza ukázala, že v tom čase trval slnečný cyklus len 7 až 8 rokov, oproti súčasným 11 rokom. Toto zistenie pomáha lepšie pochopiť históriu slnečnej aktivity a riziká pre astronautov pri budúcich misiách na Mesiac alebo Mars. Vedci zdôrazňujú, že na rekonštrukciu minulosti nestačí len veda o rádioaktívnom uhlíku – potrebné sú aj historické dokumenty.
Fakty
- Japonskí vedci identifikovali subextrémnu slnečnú protónovú udalosť z obdobia medzi zimou 1200 a jarom 1201.
- Na objav použili analýzu uhlíka-14 z letokruhov stromov asunaro a historický záznam Meigetsuki z roku 1204 o červených nebesiach nad Kjótom.
- V tom čase trval slnečný cyklus 7 až 8 rokov, oproti súčasnému 11-ročnému cyklu.
- Čínske záznamy z toho obdobia tiež spomínajú červenú polárnu žiaru na nízkych zemepisných šírkach.
- Subextrémne slnečné erupcie sú ťažko detekovateľné, ale môžu predstavovať riziko pre astronautov mimo ochrany Zeme.
Vizuálne vysvetlenie správ od Canto. Nástroje AI môžu pomáhať pri produkcii. Redakčné zásady
Súvisiace správy
