Táto schopnosť meniť tuhosť na príkaz dáva trochu spoločného kontextu kolegovi, ktorý sleduje pokroky v robotike.
Robotické chápadlá menia tuhosť ako svaly Priebeh príbehu a hlavné fakty
Výskumníci z laboratória CSAIL na MIT oživili štyridsaťročný koncept známy ako Y-zipper – trojrozmerný mechanizmus, ktorý mení ohybné materiály na pevné nosníky. Pôvodný nápad vizionára Freemana sa stal reálnym vďaka pokrokom v 3D tlači a výpočtovom dizajne. Na rozdiel od klasického zipsu spája tri pásy materiálu, ktoré po uzavretí vytvoria tuhý geometrický tvar, čo umožňuje rýchlu premenu medzi pružným a tuhým stavom.
Tím pod vedením Jiaji Liho vytvoril softvérový nástroj, ktorý definuje parametre každej časti zipsu – dĺžku pásov, uhly ohybu a pohybové konfigurácie. Tieto dáta sú potom použité na generovanie 3D-tlačených prototypov. Pri testovaní sa ukázalo, že polylaktid (PLA) odoláva statickému zaťaženiu, zatiaľ čo termoplastický polyuretán (TPU) vyniká pružnosťou a schopnosťou opakovaných deformácií.
Mechanizmus odolal viac ako 18 000 cyklom otvorenia a zatvorenia, čo ukazuje na vysokú životnosť. Hlavnou výhodou je geometria, ktorá efektívne rozdeľuje napätie. Technológia má potenciál v medicíne (napr. dláhy), outdoorovom vybavení (samostatne sa postavujúce stany) a najmä v robotike – pre roboty pracujúce v troskách alebo vo vesmíre. Vedci plánujú testovať aj kovové materiály pre priemyselné využitie.
Fakty
- Výskumníci z MIT oživili štyridsaťročný koncept Y-zipsu pomocou 3D tlače.
- Mechanizmus spája tri pásy materiálu do pevného trojuholníkového profilu za niekoľko sekúnd.
- Prototyp odolal viac ako 18 000 cyklom otvorenia a zatvorenia v testoch.
- PLA a TPU polyméry boli použité pre ich odolnosť a pružnosť.
- Technológia má potenciál v medicíne, outdoorovom vybavení a najmä v robotike.
- Vedci plánujú testovať aj kovové materiály pre priemyselné využitie.
Vizuálne vysvetlenie správ od Canto. Nástroje AI môžu pomáhať pri produkcii. Redakčné zásady
