Výskumníci vyvinuli syntetické neuróny schopné obojsmerného prepojenia s biologickými mozgovými bunkami, čo predstavuje prelom v neuroinžinierstve. Zariadenia využívajú tlačené nanomateriály na báze disulfidu molybdénu a grafénu, ktoré fungujú pri fyziologicky bezpečných teplotách a generujú signály v rozsahu až 20 kHz – v súlade s prirodzenou frekvenciou biologických neurónov. Na rozdiel od tradičných kremíkových čipov, ktoré spotrebujú megawatty energie, tieto systémy napodobňujú energeticky efektívnu architektúru ľudského mozgu, ktorý pracuje len s 20 wattami.

V experimente vedci umiestnili tlačené umelé neuróny vedľa živých Purkyňových buniek z mozgu myši. Biologické neuróny prijali elektrické impulzy zo syntetických neurónov ako platnú synaptickú komunikáciu a spustili vlastnú elektrickú aktivitu. Kľúčom k úspechu bolo využitie volatilných memristorov so spätným mechanizmom a kontrolovaných zvyškov etylcelulózy, ktoré napodobňujú biofyzikálne vlastnosti mozgu.

Táto technológia otvára cestu k novým liečebným možnostiam pri poškodení miechy, neurodegeneratívnych chorobách alebo stratách senzorických funkcií. Zároveň ponúka model pre energeticky úsporné počítače inšpirované mozgom, ktoré by mohli nahradiť dnešné energeticky náročné dátové centrá. Zatiaľ je vývoj vo fáze laboratórnych testov, ale smeruje k integrácii s ľudským nervovým systémom.