Kuba sa ocitla v hlbokom energetickom kolapse po tom, čo vyčerpala všetky zásoby nafty a vykurovacieho oleja. Ministerstvo energetiky potvrdilo úplné vypustenie zásob, čo viedlo k celoštátnym výpadkom elektriny. Východné provincie ostrova boli úplne odpojené od siete, vrátane druhého najväčšieho mesta Santiago de Cuba. V hlavnom meste Havana trvajú výpadky až 22 hodín denne, čo vyvolalo verejné protesty.

Energetická infraštruktúra Kuby je závislá od osem starých tepelných elektrární, z ktorých niektoré sú v prevádzke viac ako 40 rokov. Poruchy a odstávky sú bežné. Kríza sa zhoršila po januári 2026, keď USA zosadili venezuelského prezidenta Nicolása Madura a uvalili embargo na dodávky ropy do Kuby. Venezuela dodávala približne polovicu potrebného paliva. Odvtedy dorazil na Kubu len jeden ruský tanker, ktorého zásoby sa už vyčerpali.

Kubánska vláda obviňuje Spojené štáty z ekonomickej blokády a nových sankcií, ktoré obmedzujú dodávky paliva. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ponúkol humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov, avšak pod podmienkou, že ju bude distribuovať katolícka cirkev – čo by obišlo oficiálnu vládu v Havane. Situácia ostáva napätá a ľudia čoraz viac vyjadrujú nevolu uličnými protestami.