Slovensko prepracováva systém zonácie národných parkov, ktorý rozdeľuje chránené územia do štyroch funkčných zón – od úplne nedotknutej prírody (zóna A) až po rozvojové oblasti pre turizmus a infraštruktúru (zóna D). Tento proces je kľúčový nielen pre ochranu vzácnych ekosystémov, ale aj pre prístup k miliardám eur z európskeho Plánu obnovy a odolnosti. Európska komisia podmienila vyplatenie ďalších prostriedkov schválením moderných pravidiel, ktoré zaručia skutočnú ochranu starých lesov a biotopov ohrozených druhov, ako je hlucháň hôrny. Zatiaľ však medzi ministerstvom životného prostredia, vedcami a ochranármi neexistuje dohoda. Odborníci kritizujú návrh štátu, ktorý podľa nich zbytočne rozširuje voľnejšie zóny D na úkor prísne chránených lokalít.

Výskumníci z univerzít a SAV preto predložili alternatívny návrh, ktorý navrhuje rozšíriť zóny C – oblasti s regulovanou ochranou, kde je možné šetrné lesníctvo alebo tradičné spásanie, ale pod jasným dohľadom ochranárov. Tento kompromis by podľa nich zabezpečil právnu istotu pre podnikateľov, napríklad v lyžiarskych strediskách, zároveň však zabránil nekontrolovanému rozširovaniu zjazdoviek a výrubu stromov. Dnes chýba finálna dohoda. Úrad vlády tlačí na rýchle kroky, aby krajina neprišla o európske peniaze, zatiaľ čo ochranári varujú pred politickým presadzovaním záujmov na úkor prírody.

Kľúčové otázky zostávajú otvorené: Ako presne bude rozdelenie zón v jednotlivých národných parkoch? Či sa podarí nájsť rovnováhu medzi udržateľným rozvojom regiónov a skutočnou ochranou biodiverzity? A či vedci a mimovládne organizácie budú mať reálny vplyv na konečný návrh. Úspešná zonácia by mohla nielen zachovať unikátne ekosystémy pre budúce generácie, ale aj priniesť obciam stabilný rast a prístup k európskej podpore.