Konflikt na Ukrajine sa dostal do fázy opotrebovania, kde ani jedna strana nedokáže dosiahnuť rozhodujúci prelom. Ruská armáda si udržiava strategickú výhodu, no jej postup je extrémne pomalý – naposledy zaznamenala iba dobytie Pokrovska a Myrnohradu, čo bolo oznámené už v decembri 2025. Ukrajinské sily naopak získali 89 štvorcových kilometrov územia v Dnepropetrovskej oblasti, ale ich schopnosť ďalších ofenzív obmedzuje nedostatok munície, vybavenia a personálu. Západná pomoc zostáva kľúčová, ale jej tempo a rozsah ovplyvňujú obranné kapacity krajiny.

Na druhej strane sa objavujú náznaky, že ruská vláda premýšľa nad možným ukončením vojny. Analytik Iľja Graščenkov uvádza, že Moskva môže hľadať technický komunikačný kanál s Európou – nie pre mierové rokovania v plnom zmysle, ale pre diskusiu o bezpečnosti, sankciách a humanitných otázkach. Interný dokument Kremľa z februára 2026 odporúčal pripraviť informačné naratívy na predstavenie ukončenia vojny ako víťazstva, hoci Rusko nedosiahlo pôvodné ciele.

Jeden z navrhovaných scenárov – takzvaný „aljašský scenár“ – predpokladá, že Rusko ponechá kontrolu nad Doneckom, Luhanskom a časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti, stiahne sa zo Sum a Charkova a dostane od USA zrušenie sankcií. Európa by však sankcie zachovala. Tento scenár odmieta Kyjev aj Západ pre obavy z budúcej ruskej agresie. Zároveň sa v Rusku hovorí o „Pyrrhovom víťazstve“ – vojne, ktorá pokračovaním môže stať na strate viac, než získa. Napriek tomu Putin zrejme nechce vojnu ukončiť, keďže osobne vníma konflikt ako osobnú súperenosť s Ukrajinou.